Rituální tetovaní ve světe – 1.díl (SK)

V dnešnej dobe je veľa spôsobov akými môže človek prísť k novému tetovaniu. Môže si
počkať rok na termín u svetoznámeho tatéra, zájsť si po suvenír do tetovacieho štúdia na
dovolenke, poskytnúť kožu kamarátovi ktorý si práve kúpil strojček, spontánne sa po
piatom pive sám dopichať ihlou a tušom, vybrať si na tattoo konvencii alebo to poňať
trochu duchovnejšie a skúsiť rituálne tetovanie, kedy je samotná kerka len súčasťou
dlhšieho rituálu.

 

A práve to rituálne, obradné tetovanie môže byť to, čo spája moderného človeka s človekom dávnych dôb. Aké presne boli rituály v dobách keď žil pračlovek Ötzi, pravdepodobne najstaršia potetovaná múmia , ako a prečo tetovanie vznikalo sa môžeme dnes už len domnievať. No stále sú na zemi miesta, kde sa obradne tetuje.

Jedným z najznámejších rituálnych tetovaní ktorého tradície sa miestami zachovali dodnes je maorské Ta Moko. Prvé tetovanie získavali maorskí chlapci a dievčatá už na sklonku puberty, počas tzv. rituálu prechodu. Bol to znak pripravenosti na povinnosti sveta dospelých čo znamenalo pre mužov manželstvo, plodnosť a víťazstvo v boji, no a pre ženy zase silu, plodnosť a krásu. Využívať výhody sveta dospelých mohli až po úspešnom absolvovaní rituálu. Na slávnostný ceremoniál dohliadal a vykonával ho šaman kmeňa Tohunga, ktorý mal vedomosti o všetkých jeho podobách a väčšinou vždy pracoval s asistentom / učňom. Celý obrad a príprava naň bola posvätná. Predtým, ako mohol človek získať tetovanie – Moko, muselo byť schválené šamanom, rodičmi, kmeňom a staršími. Príprava na obrad vyžadovala pôst a čas strávený osamote. Moko sa robievalo na slávnostnom pozemku alebo v dome za prítomnosti spevu a modlitieb celej rodiny. Počas procesu tetovaný nesmel jesť, piť ani rozprávať a  napriek tomu, že samotné tetovanie trvalo dlhé hodiny bolo zakázané prejaviť bolesť. Po dokončení procesu sa dbalo na to, aby tetovaný človek nemal žiadny intímny kontakt, až kým nebol úplne uzdravený a taktiež sa nesmel pozerať na svoj odraz (vo vode napríklad). Čo bolo možno aj dobre, pretože po klasickom tetovaní tváre bol človek opuchnutý, v horúčkach a nezriedka sa stalo že na následky infekcie aj zomrel.

Celkovo polynézske tetovanie kladie veľký dôraz nielen na význam samotných symbolov ale aj na ich umiestnenie na tele. Horná časť tela prináleží Rangi – nebu a symbolizuje spirituálnu časť človeka, dolná Papa – zem je  hmotný, materiálny svet človeka. Tetovanie na hlave znamenalo vedomosti, múdrosť a intuíciu, horná časť trupu česť, úprimnosť, štedrosť, dolná časť trupu sexualitu, manželstvo a silu. Paže a ramená patrili sile, odvahe a boju, dlane a predlaktie kreativita, schopnosť vyrábať veci no a nohy transformácia, materiálne záležitosti.

Zaujímavé rituálne tetovanie je zaiste aj Thajské Sak (tetovanie) Yant (yantra, druh mandaly zloženej zo štvorca a kruhu) , vykonávané budhistickými mníchmi v kláštoroch, zvyčajne vzdialenejších od miest. Zloženie tetovacej farby je prísne tajné a každý kláštor má svoj recept, zvyčajne sa pridávajú rôzne byliny a oleje. Tetuje sa dlhou bambusovou paličkou a obrazce majú slúžiť ako talizmany, chrániť človeka. Ich umiestnenie má tak isto ako aj pri Maorských tetovaniach svoj presný význam. Častokrát sú na nich znázornené princípy štyroch elementov (oheň, zem, voda, vzduch) , budhistické modlitby a tzv. mantry. Aj keď v dnešnej dobe sa už upúšta od prísnych pravidiel ktoré sprevádzali samotné tetovanie a život po ňom, človek ktorý chcel Sak Yant sa musel zaviazať ich dodržiavať, napríklad nepiť alkohol a nepoužívať drogy alebo nechváliť sa zbytočne svojím tetovaním. Medzi starými pravidlami nájdeme aj niekoľko naozaj zvláštnych ako nejesť žiadne jedlo zo svadby či pohrebu, nehádať sa pod banánovníkom a nikdy neležať pod ženou. Ceremónie pri ktorých sa tetovanie vykonáva mávajú tiež svoje vlastné pravidlá, začínajú spravidla deň vopred požehnaním bambusovej paličky od hlavného mnícha. Samozrejmosťou je aj tu pôst, alebo vzdanie sa mäsa počas dňa tetovania, dary a obety pre chrám a mníchov, odriekanie mantier počas procesu a tetovaný by mal sedieť v meditačnej póze.

Spomedzi tých moderných, dnešných spôsobov rituálneho tetovania spomeniem ešte tetovanie Ruskej mafie alebo väzenské tetovanie. Z duchovného hľadiska je toto tetovanie niekde úplne inde ako TA MOKO či SAK YANT, ale právom ho môžeme tak isto považovať za obradné, iniciačné. Má svoje presné pravidlá čo sa týka motívov, umiestnenia aj tetovanej osoby, jej príslušnosti k určitej zločineckej kaste a postavení v hierarchii. Sú symboly ktoré si jednoducho nemôže dať vytetovať kto chce, kde chce (alebo môže, len potom ostáva dúfať že sa do Ruského väzenia nikdy nedostane lebo tam by si veru dlho nepožil). O tetovaniach väzňov a ich významoch sú celé šanóny v archívoch polície, vyšetrovatelia prišli na to že potetované telá sú ako knihy v ktorých sa dá vyčítať všetko možné aj nemožné(a pred zákonom ešte nepriznané). Notoricky známe sú osemcípe hviezdy vytetované pod kľúčnymi kosťami alebo na kolenách ktoré znamenajú že dotyčný si nikdy pred nikým nepokľakne. Hviezdy sú určené len pre najvyššie postavených zločincov. Obľúbený je motív pravoslávneho kostola, podľa počtu kupolí sa dá zistiť koľko rokov strávil dotyčný vo väzení. Často sa tetuje aj motív žien, napríklad upálená žena znamená že v prípade podvodu sa dotyčný partnerke pomstí a množstvo polien ukazuje dĺžku trestu. Žena sediaca na minci znamená lásku k prostitútke, tetovanie s katom vedľa ženy znamená jej vraždu. Hlava kocúra symbolizuje úspech. Tri lebky na prstoch znamenajú že dotyčný je vrah, klúč zase že ide o zlodeja. No a hudobné nástroje, ruky s kvetinou, ženy obmotané hadom, koruna s červenými kartami to všetko značí že väzeň je homosexuál. Nebodaj ak má vytetované husle so sláčikom je jasné že rád vykonáva orálny sex a je v tom celkom profík.

Zvláštnu kapitolu rituálneho skrášľovania tvoria skarifikácie afrických kmeňov. Vzhľadom na príliš tmavý pigment na ktorom farba nevynikne je skarifikácia akási alternatíva k tetovaniu. Tiež má svoje pravidlá, význam a ich vznik je akousi oslavou, ceremóniou a posúva majiteľa skarifkácie na ďalšiu úroveň v kmeňovom spoločenskom rebríčku. Napríklad kmeň Suri a Mursi žijúci na hranici Etiópie a Sudánu je známy okrem tradičných hlinených tanierikov v ústach a “tuneloch“ v ušiach aj prekrásnymi skarifikáciami. Zatiaľ čo u žien ide skôr len o estetické hľadisko, u mužov majú tieto vpichy omnoho hlbší význam. Muž kmeňa Suri má na pravej ruke toľko vpichov, koľko zabil nepriateľov, a vpichy na ľavej ruke zas znázorňujú, koľko má manželiek. Jazvy sa vytvárajú žiletkou a prejav bolesti je pre hrdého divokého Surima znakom slabosti. Pri skarifikácii dokonca neplačú ani deti. Bolesť je totižto súčasť rituálu, je potrebná a užitočná, je to niečo na čo je človek hrdý a čím si svoje skrášlenie vykúpi. Aký veľký rozdiel oproti rozmaznanej západnej civilizácii, ktorá na bolesť pozerá skôr ako na niečo nepríjemné, niečo čo treba za každú cenu potlačiť.

Samozrejme pri dôkladnom hľadaní by sme našli na svete rôznych tattoo rituálov oveľa viac, ale čo spraviť v prípade že chcete rituálne tetovanie či skarifikáciu bez cestovania cez pol sveta? Môžete si predsa spraviť rituál aj doma, stačí sa inšpirovať tým čo je osvedčené a čo vynašli ľudia už dávno. Vybrať si toho správneho tatéra (šamana), čas a miesto pre ceremóniu a v neposlednom rade vybrať si ten správny motív a umiestnenie na tele. To ako celý rituál bude prebiehať je na vás, na tom čo je vám blízke, čomu veríte, pretože práve to dáva potrebnú silu a dôležitosť celému rituálu a robí takéto tetovanie tak veľmi odlišné od bežnej návštevy salónu. Tetovanie je totižto len súčasťou dlhšieho rituálu, pripomienkou na moment ktorý nás môže posunúť vpred na duchovnej ceste, odnaučiť zlozvykom, uzavrieť či otvoriť novú kapitolu v živote. O modernej verzii starých rituálov, všeobecne o význame rôznych obrazcov a ich umiestnení a o niečo o tom, ako to robím ja nájdete v ďalšom článku.

Facebook Divá Huba

POUŽITÉ ZDROJE
:Symbolika tetování a její význam v ruském kriminálním prostředí – Bakalářská práce Kseniia Tuliakova MASARYKOVA
UNIVERZITA FAKULTA SOCIÁLNÍCH STUDIÍ KATEDRA POLITOLOGIE
www.sakyantchiangmai.com
mightywrites.wordpress.com/2012/02/21/maori-ta-moko-a-ritual-of-passage-a-study-of-tattoing/
the polynesian tattoo handbook
www.larskrutak.com
1 Star2 Stars3 Stars4 Stars5 Stars (1 votes, average: 5,00 out of 5)
Loading...

 

Comments

comments